Prekyslenie organizmu

Prekyslený organizmus môžeme považovať za jednu z civilizačných chorôb. Prekyslenie vytvára v tele prostredie, ktoré umožňuje rozvinutie rôznych chorôb.

Pre zdravie človeka je okrem iných vecí potrebné aj udržiavanie acidobázickej rovnováhy (rovnováhy medzi zásadami a kyselinami).

Hodnota pH krvi je 7,4. pričom ľudská krv je veľmi mierne zásaditá.

Prekyslenie organizmu (acidóza) je stav, pri ktorom je v krvi a v tkanivách nadmerné množstvo kyselín. Tento stav je príčinou veľkého počtu chorôb, hlavne takzvaných „civilizačných“.

HLAVNÉ PRÍČINY PREKYSLENIA

Všeobecné príčiny:

• Zlá výživa
• Zlé stravovacie návyky – nedostatočné prežúvanie, málo tekutín…
• Nesprávny spôsob života – stres, nedostatok pohybu…

Jednotlivé konkrétne príčiny

• Príliš veľa bielkovín
• Cukor
• Alkohol
• Nikotín
• Nasýtené mastné kyseliny
• Jedovaté látky v životnom prostredí
• Elektrosmog
• Chemické lieky
• Zloba a agresia
• Stres a nahromadená duševná záťaž

ČO JE PREKYSLENIE ORGANIZMU?

Prekyslenie organizmu sa dnes pokladá za jednu z najnebezpečnejších civilizačných chorôb, pretože zdravie bezprostredne závisí od acido-bázickej (kyselino-zásaditej) rovnováhy v našom tele.

Ak to preháňame s bielym pečivom alebo sladkosťami, môžeme si zapríčiniť trvalé prekyslenie.

Pri chemických procesoch, ktorých v ľudskom organizme prebieha nespočítateľné množstvo, hrá práve kyslosť, vyjadrovaná známymi jednotkami pH, určujúcu rolu. Ovplyvňuje napríklad starnutie pokožky, rýchlosť tvorby zubného kazu, vstrebateľnosť stravy v čreve, osteoporózu, srdcové ochorenia, rakovinu a podobne.

Čím je prostredie kyslejšie, teda pH nižšie, tým je aj agresívnejšie.

Aby látková premena, ktorá prebieha vo dne v noci, mohla bez problémov fungovať, mal by byť ľudský organizmus „nastavený” na optimálne, teda neutrálne pH, ktoré nám dala do vienka príroda.

Toto pH nie je presne chemicky neutrálne, nie pH = 7, ale trochu posunuté do zásaditej oblasti, takže v ľudských tkanivách má pH hodnotu v priemere 7,2 až 7,4. Je to preto, že ľudský organizmus sa sám zbavuje kyslých zložiek, pH moču je preto mierne kyslé, má hodnotu 6,4 až 6,7.

Keď sa táto rovnováha z akýchkoľvek príčin poruší, pociťujeme bolesti hlavy, podráždenie a bolesti svalov alebo kĺbov.

Strava priemerného človeka je prevažne kyselinotvorná, pretože obsahuje veľa mäsa, údenín, bieleho cukru, konzervovaných výrobkov a sladených, a bublinkových nápojov.

Riešením tejto situácie je podľa vedcov, ktorí skúmali „chronický nízky stupeň metabolickej acidózy” diéta, ktorá dodáva viac zásad a menej kyselín. Aká je to vlastne diéta? Jednoducho taká, ktorá je bohatá na surové ovocie a zeleninu.

Okrem ostatných dôležitých živín obsahuje minerály, ktoré kontrolujú acido-alkalickú rovnováhu organizmu. Medzi kyslé minerály patria fosfor, síra, chlór, fluór a jód a zásadité sú draslík, vápnik, sodík, železo a horčík.

ČO SA V NÁS DEJE, KEĎ SME PREKYSLENÍ?

Predpokladá sa, že kyslé pH okamžite signalizuje silnú genetickú reakciu na hroziaci hlad, ktorý priamo významne ovplyvní veľmi dôležitú a veľmi citlivú inzulín-glukagónovú rovnováhu. Tým, že sa naruší táto rovnováha v prospech inzulínu a telo ho produkuje viac ako zvyčajne, vzápätí sa začne vytvárať viac tuku a ukladá sa do zásoby.  Aby sa telo chránilo pred prekyslením, začína vytvárať a uskladňovať tuk. Zodpovedné sú za to lipoproteíny nízkej denzity. Ich primárna úloha je viazať kyseliny nachádzajúce sa v krvi, v lymfe a v mimobunkových tekutinách, ktoré sa potom vylúčia močom. Ak sa tomu zabráni, tieto kyseliny naviazané na tuk sa presunú z orgánov udržujúcich život do telových dutín, bokov, stehien, žalúdka, atď. Vo všeobecnosti platí, čím viac inzulínu má telo k dispozícii, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa tuk bude tvoriť a uskladňovať, než že sa spotrebuje a spáli ako energia, čo je naopak úlohou glukagónu.

Ak je hladina pH v našom tele zdravá – slabo zásaditá (alkalická), neporuší sa inzulín-glukónová rovnováha. Tento rovnovážny stav umožní normálnu metabolickú aktivitu spaľovania tuku a jeho premenu na energiu.

PRÍZNAKY A NÁSLEDKY PREKYSLENIA

Ak nemá telo dostatočný príjem zásadotvorných potravín, tak zásady čerpá zo zásob, ktoré sťahuje z vlastných zdrojov (kosti, cievy a tkanivá).

Takto sa telo samo bráni proti záplave kyselín, ktoré potrebuje neutralizovať. Snaží sa o to, aby na organizmus tento proces nevplýval príliš drasticky, preto automaticky chráni mozog, srdce, oči a uši .

Takýmto spôsobom však telo prichádza o cenné minerály (tzv. demineralizácia).

Prekyslenie a následná demineralizácia spôsobuje:

• únavu po jedle, ako aj celkovú únavu
• nedostatok energie
• rôzne bolesti
• psychické ťažkosti: stres, strach, hnev, starosti…
• depresiu, podráždenosť, agresivitu, úzkosť…
• priberanie/chudnutie
• oslabenú imunitu a časté ochorenia
• slabú schopnosť regenerácie
• poruchy pamäti, učenia, roztržitosť
• poruchy prekrvenia – studené končatiny /nedostatok koncentrácie
• lámavé, padajúce vlasy
• krehké nechty, cievy i kosti

Prekyslenie organizmu má za následok aj mnohé ochorenia. Ako príklad môžeme uviesť reumu, dnu, artritídu, obličkové a žlčové kamene, deformáciu chrbtice, ekzémy, zubné kazy, bolesti hlavy, poruchy prekrvenia, hemoroidy a iné.

Najzávažnejším dôsledkom prekyslenia je infarkt a mŕtvica.

POTRAVINY KYSELINOTVORNÉ A ZÁSADOTVORNÉ

Je potrebné si uvedomiť, že pre rovnováhu organizmu sú dôležité ako zásadotvorné, tak i kyselinotvorné potraviny. Musia však prevažovať zásadotvorné.Odporúča sa pomer 3:1.

Živočíšne produkty sú všeobecne vysoko kyselinotvorné a obilniny sú stredne kyselinotvorné.

Ak sa však jedia spolu s neutrálnymi alebo zásadotvornými strukovinami, zeleninou alebo ovocím, sú nielen zdrojom proteínov s dobre vyváženou zmesou aminokyselín, ale táto kombinácia pôsobí celkovo zásadotvorne.

Kyselinotvorné potraviny

• Bravčové mäso, husacina, kapor, párky, krevety, saláma, paštéty, hydina
• Biele víno, ovocné víno, alkohol, čierny čaj, pivo, energetické nápoje, káva
• Majonézy, dresingy, vajcia, ocot
• Tučné syry, syrové výrobky
• Niektoré druhy ovocia: pomaranč, grepefruit, jahody
• Cukor, cukríky, čokoláda, zákusky
• Soľ
• Arašidy, hríby, kukurica
• Čokoľvek kondenzované alebo nakladané

Zásadotvorné a neutrálne potraviny

1. TEKUTINY: bylinkový čaj, zelený čaj, čaje lapacho, čaje z lucerny siatej, čaje z pestreca mariánskeho, minerálka, (bez oxidu uhličitého), ovocné a zeleninové šťavy, čerstvé nepasterizované mlieko…

2. OVOCIE: ananás, banány, čerstvé broskyne, citróny, čerešne, černice, ríbezle, čučoriedky, jablká, hrušky, mirabelky, marhule, mandle, lieskovce, nektarinky, šípky, sušené ovocie…

3. ZELENINA: kôpor, fenikel, ľadový šalát, paradajky a šťava z nich, koreňová polievková zelenina, fazuľka  (zelená), cvikla, kel kučeravý, karfiol, kapusta, kaleráb, hrášok, špenát, špargľa, reďkovka, ružičkový kel, kôpor, cukina, brokolica, baklažán…

4. SACHARIDY: krupica, chlieb (pšeničný, ražný, čierny, grahamový), rezance, ryža (natur), zemiaky, zemiaková polievka, zemiakové knedle, zemiaková voda…

5. BIELKOVINY: jogurt, mlieko (kyslé, odtučnené, kondenzované), syry  (menej ako 30 % tuku v sušine), kyslá smotana, hovädzie plátky, morčacie mäso, kuracie mäso pečená i varená

6. TUKY: kvasnice, diétny margarín, ľanové semeno, slnečnicový olej, diétny olej…
7. ORECHY a SEMENÁ – mandle, lieskovce, mletý kokos, gaštany, slnečnica…
8. STRUKOVINY – fazuľa, sója, cícer…

• O plugine
• Najnovšie príspevky

MUDr. Bergendiová Katarína, PhD.

Držiteľka certifikátov z kurzu prietokovej cytometrie a funkčnej diagnostiky a tiež medzinárodného certifikátu z nového odvetvia športovej imunológie, ako jediná na Slovensku.
V roku 2002 som obhájila na LFUK dizertačnú doktorandskú prácu „Šport a imunitný systém“.

Najnovšie články od MUDr. Bergendiová Katarína, PhD. (zobraziť všetky)

• Časté infekcie horných dýchacích ciest, ich prevencia a tréning u športovcov. - 24. marca 2016
• Pozor tento rok vypukla agresívna peľová sezóna - 28. februára 2016
• Chcete schudnúť „do plaviek“ nárazovou diétou? Ohrozujete tak svoju imunitu - 24. augusta 2015