Jeme preto, aby sme žili? – Alternatívne výživové postupy

2. apríla 2013 , redakcia
Zdravie »

zdrava-vyzivaVegánstvo, frutariánstvo, vitariánstvo, makrobiotika či paleolitická strava? Poznáte alternatívne výživové postupy a sú vlastne zdraviu prospešné? Aké sú ich pozitíva a naopak – nevýhody či riziká?

Podľa výživového poradcu Mgr. Vlastimila Chadima z Brna možno súčasný jedálniček minimálne tretiny populácie charakterizovať ako monotónny a nevyvážený. Prevažujú nutrične menej kvalitné potraviny v podobe bieleho pečiva, sušienok, oplátok či údenín a hodnotné pokrmy často nahrádzajú jedlá typu ,,fast food”. Spotreba biologicky hodnotných potravín ako ovocie, zelenina, strukoviny či ryby je nedostatočná, prísun stravy je často nárazový a nepravidelný.

Mgr. Chadim prednášal ako pozvaný hosť na tému alternatívnych výživových postupov na bratislavskej konferencii ,,Aby šport nebolel“, ktorej výstupy boli určené predovšetkým športovej verejnosti. Táto charakteristika však platí aj pre bežnú populáciu, dokonca by sa dalo povedať, že sa jej týka ešte väčšmi.

Čo nám chýba a čo obmedziť

,,Z výživového hľadiska je náš energetický príjem často väčší, ako sú požiadavky tela,” tvrdí Vlastimil Chadim. Nič nové pod slnkom. Strava obsahuje nadmerné množstvo tukov, najmä s obsahom nasýtených mastných kyselín. Zvýšený je tiež prísun transmastných kyselín. Naopak, omega-3 nasýtené kyseliny nám chýbajú.

Prevažujúcim zdrojom sacharidov sú rafinované potraviny s vysokým podielom bielej múky, jednoduchých cukrov a nedostatkom vlákniny. Zdrojom bielkovín sú menej kvalitné živočíšne potraviny s vyšším podielom tukov a cholesterolu. Vo zvýšenej miere prijímame sodík či chloridy (v kuchynskej soli), naopak, prísun vápnika, horčíka, draslíka, zinku a železa je nedostatočný. ,,V strave možno nájsť nedostatky aj v obsahu vitamínov C, D, E, betakaroténu a kyseliny listovej, antioxidantov a ďalších fytonutrientov,” konštatuje Mgr. Chadim.

Samostatnou kapitolou je príjem tekutín. Ten niekedy hraničí so stavom dehydratácie organizmu.

Spôsob výživy formuje mnoho faktorov

Spôsob výživy človeka sa formuje pod vplyvom rôznych vonkajších a vnútorných faktorov. Patria sem geografické či klimatické podmienky, životná úroveň, etnická príslušnosť, náboženstvo, rodina, vplyv lekárskych odporúčaní, médií či módnych trendov. Závisí aj od veku, pohlavia, miery fyzickej aktivity, životnej filozofie či dokonca ekologického cítenia. Vieme, že inak sa stravujú, povedzme, obyvatelia Indie a Európania či Japonci, dokonca aj v rámci jednotlivých štátov možno nájsť pomerne veľké rozdiely.
Moslimovia nejedia bravčové mäso, hinduisti zas hovädzinu, zdravšie sa vo všeobecnosti stravujú ženy, matky s malými deťmi, športovci, ľudia so zdravotnými problémami atď.

Spôsoby výživy, ktoré sa odlišujú od normálu pre danú spoločnosť, môžeme označiť ako ,,alternatívne”. Alternatívny výživový smer v danej populácii praktizuje len malá časť spoločnosti, ide doslova o niekoľko percent obyvateľstva. Veľmi často ide o ľudí, ktorí sa snažia viesť zdravý životný štýl a zároveň rekreačne športujú. Patria sem vegetariánstvo a jeho základné i prechodné formy, vitariánstvo, makrobiotika, delená strava, výživa podľa krvných skupín, paleolitická strava či nutričná genomika. Každá má svoje pozitíva, ale aj negatíva.

Základné formy vegetariánstva

Laktoovovegetariánstvo: nejedia mäso, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia

Laktovegetariánstvo: nejedia mäso ani vajcia, ale konzumujú mliečne výrobky

Ovovegetariánstvo: nejedia nič, čo pochádza zo zvierat, s výnimkou vajec

Vegánstvo: vyradenie všetkých živočíšnych potravín

Frutariánstvo: len surové rastlinné plody

Jarná zeleninaPrechodné formy vegetariánstva

  • pescetariánstvo: jedia ryby, ale nie mäso cicavcov a vtákov
  • pollotariánstvo: jedia hydinu, ale nie mäso cicavcov a ryby
  • pesco-pollo vegetariánstvo: nejedia jedine červené mäso
  • Nevýhody, riziká: Veľmi záleží na forme vegetariánstva a na schopnosti konzumenta správne ,,namixovať” zastúpenie potravín v jedálničku, možný deficit železa, vitamínu B12, D, zinku, omega-3 mastných kyselín, najčastejšie problémy so zabezpečením spomínaných živín sú u vegánov a frutariánov, pomôckou môžu byť fortifikované potraviny a doplnky stravy.

Vitariánstvo

  • konzumácia potravín, ktorých teplota pri príprave nepresiahla 40-48 stupňov Celzia z dôvodu zachovania živých enzýmov a pôvodnej biologickej hodnoty
  • nevýhody, riziká: Nízka stráviteľnosť a využiteľnosť niektorých živín, napr. využiteľnosť betakaroténu či lykopénu je lepšia po tepelnom zahriatí, možné nákazy a otravy tepelne nespracovanými potravinami, pomerne obmedzený výber potravín a s tým súvisiaci nedostatok živín.

makrobiotikaMakrobiotika

  • výživový, ale aj životný štýl vychádzajúci z východnej filozofie, keď sú základom jedálnička obilniny (asi 50 % objemu stravy), zelenina (30 % – predovšetkým tepelne spracovaná a kvasená), morské riasy (15 %), polievky (5 %), doplňujúcou potravou sú ovocie mierneho pásma, semená, orechy, oleje, ryby, morské plody
  • vyznávači makrobiotiky odmietajú mäso, mliečne výrobky, vajcia, cukor
  • nevýhody, riziká: obmedzený výber potravinových zdrojov a s tým súvisiaci nedostatočný príjem niektorých živín ako aminokyseliny, omega-3 mastné kyseliny, vápnik, železo, zinok, vitamín B12, vitamíny A, D (podľa makrobiotickej teórie si telo pri tomto stravovacom systéme dokáže transformáciou prvkov vytvoriť všetky potrebné prvky samo), riziko nedostatočného príjmu tekutín (príjem vody má byť obmedzený).

Oddelená strava

  • strava by mala byť z 80 % zásadotvorná (ovocie, zelenina, celozrnné obilniny, zemiaky, tmavá ryža, huby) a z 20 % kyselinotvorná (mäso, ryby, vajcia, syry)
  • prekyslenie organizmu vedie ku stratám vápnika, magnézia, draslíka…) a niektorým zdravotným poruchám (dna, žlčové a obličkové kamene, reumatizmus, cukrovka, hypertenzia, zápcha, rednutie kostí…)
  • základným princípom delenej stravy je obmedzenie príjmu potravín bohatých na sacharidy a bielkoviny v jednom jedle, pretože ich súčasný príjem vedie k nedokonalému tráveniu, následkom čoho sú tráviace problémy ako kvasenie, plynatosť, pálenie záhy, grganie
  • potraviny bohaté na bielkoviny by sa mali konzumovať do 14 hodiny, neskôr sacharidové (bielkoviny viac zaťažujú trávenie)
  • problém je, že v jedálničku stále ostáva mnoho potravín bohatých na bielkoviny aj sacharidy zároveň (mlieko, jogurty, strukoviny, orechy)
  • pozitívom je lepšia stráviteľnosť jedál, zníženie tráviacich ťažkostí, rizika rakoviny hrubého čreva, zápchy, zvýšenie spotreby zeleniny, nižší energetický príjem, redukčný efekt
  • Nevýhody, riziká: po jedlách s prevahou sacharidov (bez prítomnosti potravín s vyšším obsahom bielkovín) dochádza k výrazným zmenám hladiny krvného cukru, koncentrácii inzulínu v krvnom obehu, skoršiemu príchodu hladu, nevyhnutnosť vyššieho počtu jedál v priebehu dňa.

Výživa podľa krvných skupín

  • založená na teórii, že krvná skupina je rozhodujúcim faktorom pre náchylnosť osôb k rôznym chorobám a takisto rozdielnu reakciu na typ stravy, príčinou týchto rozdielnych reakcií sú špecifické bielkovinové a glykoproteínové zlúčeniny – lektíny
  • potraviny sú rozdelené podľa obsahu lektínov a pre každú krvnú skupinu sú navrhnuté prospešné, neutrálne a nevhodné potraviny
  • krvná skupina 0 je ,,lovec”, A je ,,pestovateľ rastlín”, B je ,,pastier”, AB je ,,moderný človek”, takže pre  ,,nulkárov” je napríklad vhodné mäso, zverina, ryby, vnútornosti, pre ,,áčkarov” obilniny, strukoviny, rastlinné semená, orechy, pre majiteľov krvnej skupiny B zas mliečne výrobky, červené mäso, zverina, ryby, vajcia, obilniny, strukoviny, väčšina druhov ovocia, zeleniny, AB je kombináciou krvných skupín A aB
  • Nevýhody, riziká: Nedostatok príjmu niektorých živín hrozí v prípade, ak sa z jedálnička vyradí celá potravinová skupina (nemalo by sa to stať v prípade krvnej skupiny AB).

Paleolitická strava

  • teória vychádza z toho, že na tento spôsob výživy sme plne geneticky adaptovaní, dôraz na konzumáciu čerstvých potravín s čo najvyššou biologickou hodnotou a minimálnym zásahom potravinárskeho priemyslu (kde je prítomnosť aditív)
  • základom jedálnička je mäso (najmä voľne žijúceho a pasúceho sa dobytka), ryby, vnútornosti, vajcia, zelenina, ovocie, huby, rastlinné semená a orechy, z jedálnička sú vyradené výrobky, z múky, cereálie, strukoviny, mlieko a mliečne výrobky a priemyselne spracované potraviny
  • Nevýhody, riziká: príliš vysoký príjem tukov a bielkovín, značný príjem nasýtených mastných kyselín, vyššie zaťaženie pečene a obličiek, možný nedostatočný príjem vápnika, nemožnosť konzumácie doplnkov stravy (nejde o ,,prírodné” potraviny).

Nutričná genomika

  • na základe znalostí špecifického genetického nastavenia konkrétneho človeka bude v budúcnosti možné presne špecifikovať jeho výživové požiadavky (individualizovaná výživa) s cieľom prevencie (i liečby) chorôb, zvyšovanie a udržiavanie fyzickej výkonnosti, spomaľovanie procesu starnutia
  • stanovenie ,,metabolických typov” na základe znalostí genotypu (analýza DNA): nízko- alebo vysokosacharidový jedinec, prvý by mal prijímať menej, druhý viac sacharidov…
  • Nevýhody, riziká: doposiaľ sa uskutočnilo veľmi málo kvalitných štúdií, ktoré by dokázali potvrdiť účinnosť výživových odporúčaní na základe znalostí genómu človeka, v súčasnosti nevieme bezpečne zostaviť individualizovanú výživu.

Autor: Stuppacherová Bianka

Zdroj: Mgr. Vlastimil Chadim – čerpané z prednášky na konferencii „Aby Šport Nebolel“.

Podobné články

Pozor tento rok vypukla agresívna peľová sezóna

Tohtoročná jar je mimoriadne ťažká pre alergikov. Slzenie očí, nádcha, bolesti hrdla, svrbenie slizníc, či kašeľ  a ťažkosti s dýchaním pociťujú

Ako zvládnuť tréning v týchto horúčavách?

Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy, za istých podmienok vedúce až k

Poštípanie hmyzom

V jarnom a letnom období sa ľudia viac pohybujú po prírode a príjemný pobyt im môže narušiť poštípanie hmyzom. Včela, osa, komár, čmeliak, sršeň

Ako športovať s alergiou ?

Bývajú obdobia, keď Vám alergia len tak zľahka dýcha na chrbát, ale dokáže aj riadne pritlačiť. Slzy vám tečú prúdom, škriabe vás hrdlo, svrbia

Chcete schudnúť „do plaviek“ nárazovou diétou? Ohrozujete tak svoju imunitu

Pred začiatkom leta sa mnohí snažíme čo najrýchlejšie schudnúť. Neváhame siahnuť aj po radikálnych diétach a detoxikáciách. Nechceným dôsledkom

5 Najlepších sacharidov pre športovcov

Akokoľvek je športovec pred súťažou talentovaný, motivovaný a dobre trénovaný, hranica medzi víťazstvom a prehrou je veľakrát veľmi tenká. Strava

Omega-3 mastné kyseliny

Omega-3 mastné kyseliny sú súčasťou mnohých dôležitých metabolických procesov v tele. Najdôležitejšie omega 3 mastné kyseliny sú DHA (kyselina

Škorica – Zdravá vôňa.

Škorica   je vzácna korenina, ktorej podmanivá typická vôňa nás ihneď prenesie do času Vianoc a vzbudí všetky krásne emócie spojené s týmito

Glykemický index-čo to je a ako ho využiť ?

Čo je  to  glykemický  index? Glykemický index (GI) je číslo vyjadrujúce postavenie potraviny na škále od 0 do 100 v závislosti od toho, ako rýchlo

Zaujímavosti o Chlorelle – zelený jačmeň

Chlorella pyrenoidosa Je širokozáberový očistný prostriedok a hoci nie je liekom, predsa lieči. Je najbohatším zdrojom chlorofylu, ktorý zlepšuje

Prekyslenie organizmu

Prekyslený organizmus môžeme považovať za jednu z civilizačných chorôb. Prekyslenie vytvára v tele prostredie, ktoré umožňuje rozvinutie rôznych

Jeme preto, aby sme žili? – Alternatívne výživové postupy

Vegánstvo, frutariánstvo, vitariánstvo, makrobiotika či paleolitická strava? Poznáte alternatívne výživové postupy a sú vlastne zdraviu prospešné?

Novinky

Pozor tento rok vypukla agresívna peľová sezóna

Tohtoročná jar je mimoriadne ťažká pre alergikov. Slzenie očí, nádcha, bolesti hrdla, svrbenie

Ako zvládnuť tréning v týchto horúčavách?

Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne

Poštípanie hmyzom

V jarnom a letnom období sa ľudia viac pohybujú po prírode a príjemný pobyt im môže narušiť

Newsletter

Ak chcete byť informovaný o novinkách a pripravovaných akciach, zadajte Váš email.