Zdravotné riziká extrémnych horúčav a klimatizácie

Nevhodná mikroklíma doma či v práci a nesprávny prístup k letným horúčavám nám dokáže nielen znepríjemniť život, ale aj spôsobiť zdravotné komplikácie. Či už cestujeme do tropických krajín, alebo sa schladzujeme klimatizáciou, mali by sme si dať pozor na viaceré hrozby.

Pozor na tropické podnebie v zahraničí (aj u nás)

Európska vlna horúčav v roku 2003 spôsobila viac ako 35 000 zbytočných úmrtí. V Austrálii zomrie viac ako 1 120 ľudí ročne na následky extrémnych horúčav. Tieto čísla ukazujú, že extrémne teploty netreba podceňovať. Inšpiráciu na správnu prevenciu hľadajme v skúsenostiach z tropických krajín. Tie nám hovoria, že najčastejšou príčinou úmrtí, súvisiacich s vlnou horúčav je prehriatie a dehydratácia. Najviac ohrození sú starší ľudia, malé deti, ľudia s chronickými chorobami a ľudia bývajúci vo veľkých mestách s nekvalitným ovzduším.

Pre úspešné zvládnutia pobytu v krajine s horúcim podnebím nesmieme podceniť aklimatizáciu. Počas nej by sme mali obmedziť námahu, mať dostatočný prísun tekutín a neužívať alkoholické nápoje. Plnú aklimatizáciu dosiahneme po 2 týždňoch. Keďže sa v týchto krajinách v podstate neustále potíme, treba piť malé, ale pravidelné dávky, pričom netreba čakať až na pocit smädu. Pijeme najmä stolné minerálne vody, bylinné i ovocné čaje či riedené ovocné a zeleninové šťavy, ktoré by nemali byť ľadovo chladné, ale iba vlažné.

K preventívnym zásadám cestovateľa do horúcich krajín patria:

• nosíme pohodlné oblečenie svetlej farby, ktoré dostatočne prepúšťa vzduch,
• vyberáme si iba ľahko stráviteľné jedlá, vyhýbame sa tučným pokrmom a pijeme iba málo alkoholu,
• fyzicky náročnej činnosti a športu sa venujeme iba ráno a večer,
• vetráme iba ráno a večer, pričom okenice zatvárame a žalúzie zaťahujeme skôr, než nám vyhreje byt slnko,
• pokiaľ nemáme klimatizáciu, použijeme aspoň ventilátor,
• v prípade naozaj extrémnych teplôt využijeme na dočasný pobyt klimatizované miestnosti vo verejných budovách,
• niekoľkokrát denne sa sprchujeme,
• denný príjem tekutín by mal presiahnuť 3 litre.

Zdravotné riziká pri využívaní klimatizácie

Prvá klimatizácia bola spustená už v r. 1929 v USA. Vtedy ešte jej tvorcovia netušili, že klimatizácie budú okrem vytvárania príjemného pocitu chladu aj zdrojom vážnych zdravotných rizík. K najvýznamnejším patrí:

• spomalenie riasinkového epitelu na dýchacích cestách a následné prechladnutia a chrapot až po stratu hlasu,
• rozšírenie rôznych mikroorganizmov, ktoré kolonizujú klimatizačné zariadenie, čím sa baktérie a vírusy pohodlne rozšíria po celej budove.

Značným problémom je aj opakované prechádzanie z vychladenej miestnosti (či auta) do tepla a naspäť, čo extrémne zaťažuje srdcovocievny a imunitný systém. Výsledkom môže byť kolaps organizmu. Známym je aj tzv. syndróm chorých budov (SBS). Ide o súbor rôznych zdravotných problémov ako únava, sucho v nose, bolesť hlavy, svrbenie očí či dýchacie problémy, za ktorými stojí, okrem iného, aj klimatizácia. Najčastejšie sa objavuje vo výškových budovách.

Aké sú pravidlá pre pobyt v klimatizovaných priestoroch?

• Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou vnútorného prostredia by nemal prevyšovať 5 – 6 °C. Platí to tak pre miestnosti, ako aj dopravné prostriedky.
• Prebývame výlučne na miestach, kam nie je privádzaný studený vzduch z klimatizácie.
• Ľudia s poškodeným imunitným systémom a alergici by mali pobyt v klimatizovaných priestoroch minimalizovať, a to najmä z dôvodu rozvírenia prachu s roztočmi.

Málokto si uvedomuje dosah takéhoto nárazového procesu schladzovania na náš organizmus. Po niekoľkých týždňoch intenzívneho používania „klímy“ sa môže objaviť točenie hlavy, vyššia chorobnosť v zmysle – bolestí hrdla, zápalov dutín, kašľa, zväčšenia uzlín.

Môžu nastúpiť bolesti chrbtice, časté zápaly močových ciest. . Okrem ochorení dýchacích ciest, bolestí hlavy, prechladnutia chrbtice a podobne, môžeme ľahko získať aj zápal stredného ucha, spojiviek a iných ochorení očí a uší.

Veľmi negatívny vplyv má najmä na alergikov. Prúdením vzduchu z ventilácie sa rozhýbu čiastočky prachu, ktoré obsahujú rôzne druhy baktérií. Veľkým rizikom je vystavovať deti klimatizovaným priestorom. Deťom sa totiž imunitný systém ešte len dotvára a mohlo by to znamenať jeho vážne ohrozenie.

Klimatizačné zariadenia sa však stále rýchlo vyvíjajú, preto je veľmi dôležitý jeho výber.

Najviac ochorení bolo doposiaľ zistených pri používaní zariadení, ktoré fungujú na vodnom princípe. Najdôležitejšie je však poznať vlastný zdravotný stav, reakcie svojho tela a neprekračovať hranice jeho možností. Žiaľ, mnohí to zistíme až vtedy, keď už niečo nie je v poriadku.