Poruchy príjmu potravy a šport

píše: MUDr. Ľubica Tichá, PhD – endokrinológ

Medzi poruchy príjmu potravy patrí mentálna anorexia a mentálna bulímia. Ich spoločným znakom je strach z tučnoty, porucha hodnotenia svojej postavy s pocitom tučnoty a túžbou  dosiahnuť „ideál svojej postavy“, za ktorý  sa v dnešnej dobe najmä u žien považuje extrémna štíhlosť. Vtipne to vyjadrila pani z Windsoru, že „žiadna žena nie je nikdy ani dosť bohatá, ani dosť štíhla.“ Na dosiahnutie nadmernej chudosti, často neprirodzenej u danej osoby, sa používajú prehnané fyzické aktivity, extrémne diéty a iné redukčné spôsoby, ktoré vedú k rapídnemu poklesu telesnej hmotnosti. A to predstavuje iba krôčik k tomu, že sa rozvinie v plnom obraze porucha príjmu potravy,  ktorej rizikovým faktorom je neprimeraná fyzická aktivita, ako aj intenzívny tréning hlavne u výkonovo orientovaných osôb,  závislých od hodnotenia svojho okolia. Plne rozvinuté ochorenie nielen pokriví spoločenský život postihnutej osoby, ale ju priam ohrozuje aj na živote.

Anorexia – odmietanie jedla a chudosť patrili k bežným sprievodným znakom dávno známych javov – hystérie, zamilovanosti, mánie, melanchólie a rôznych druhov psychotických porúch. Týmto ochorením trpela aj rakúska cisárovná Sissi.

Bulimické správanie s tzv. „volským hladom“ je známe z čias antiky. Odtiaľ pochádza aj názov „bulímia“ (z gréckych slov bous – vôl, limos – hlad).  Zatiaľ čo sa v minulosti toto ochorenie vyskytovalo iba sporadicky, v posledných desaťročiach jeho výskyt  značne stúpa.  Úlohu v tom zohrali známe osobnosti, ako napr. princezná Diana, herečka Audrey Hepburn alebo speváčka Karen Carpenter, o modelkách radšej nehovoriac. Na dosiahnutie  ideálnej  postavy treba okrem pevnej vôle aj čas a peniaze, a tak nie je divu, že jej prvými obeťami boli dievčatá z vyšších spoločenských vrstiev. Svet sa ale zmenil a telesná chudosť sa stala významnou hodnotou i pre nižšie socioekonomické vrstvy.

Kým mentálna anorexia postihuje  takmer  1% dospievajúcich dievčat s maximom medzi 13.-14. a 17.-18. rokom, výskyt bulímie sa udáva na 3-8% žien a to vo veku od adolescencie až po 30-ty rok, pričom 50% výskytu je do 18 rokov. V menšej miere ochorenie postihuje chlapcov. Pomer postihnutých žien a mužov je 10-20:1. Pretože ochorenie postihuje najmä dievčatá, článok je zameraný hlavne na ne,   hoci je nezanedbateľná skupina chlapcov,  ktorých sa ochorenie tiež týka.

Existujú vysoko rizikové skupiny: napríklad medzi profesionálnymi tanečnicami, baletkami a gymnastkami počet postihnutých narastá dokonca na 20 i viac percent. Vysoký výskyt v tejto skupine je spôsobený určením štandardnej hmotnosti tanečníc, ako aj intenzívnym tréningom. Okolím nekriticky oceňovaná štíhlosť a súťaživosť zvyšuje riziko vzniku ochorenia.  Rovnako za rizikové sa považuje zápasenie, jazdectvo, ako aj športy, ktoré sú spojené s hmotnostnými triedami alebo s veľmi nízkou, resp. vysokou telesnou hmotnosťou.  Zatiaľ čo u jazdcov, atlétov, cyklistov a gymnastov bol popisovaný skôr nezvládnuteľný úbytok na hmotnosti, u zápasníkov, pri vrhu guľou je pomerne časté prejedanie a sklon k nadváhe počas i po skončení športovej kariéry.

Intenzívny tréning, ako aj patologické diéty nielen vrcholových športovcov môžu byť zdrojom rizikových faktorov vzniku poruchy príjmu potravy aj pri rekreačnom športe. Je ale dôležité rozlišovať medzi správaním, jeho cieľom je udržanie určitej hmotnosti z profesionálnych alebo športových dôvodov a správaním v dôsledku nadmerného zaujatia vlastnou postavou a štíhlosťou. Jedno však môže viesť k druhému. Ak napriek poklesu hmotnosti v dôsledku fyzickej aktivity (či už rekreačnej, alebo vrcholovej) pretrváva strach z tučnoty, diétne správanie pri nadmernom cvičení sa nemení ani po strate hmotnosti, ev. u žien sa  spája s  vynechaním menštruácie, ochorenie je plne rozvinuté.

Typickými známkami MENTÁLNEJ ANOREXIE sú:

• Snaha schudnúť obmedzením až odmietaním potravy, resp. snaha udržiavať telesnú hmotnosť pod 85% hmotnosti prislúchajúcej normálnej hmot­nosti pre daný vek a výšku, pričom normálnu hmotnosť možno približne vypočítať tak, že od svojej výšky odrátame hodnotu – 100 + 10% z výšky.  Typický je pokles hmotnosti a ďalšia snaha jej redukcie aj napriek  normálnej hmotnosti
• Strach z tučnoty  alebo z hmotnostného prírastku, hoci  je pacientka podvýživená
•  Porucha v hodnotení vlastnej postavy, osoby sa cítia napriek chudosti veľmi tučné
• Vynechanie menštruácie u žien

Pri mentálnej anorexii prakticky nejde o klasické hladovanie, ale spočiatku skôr o premáhanie hladu a redukciu príjmu potravy v snahe znížiť telesnú hmotnosť. Dievčatá začínajú najprv obmedzovať kalorické potraviny, postupne redukujú aj príjem potravín s minimálnou kalorickou hodnotou. Napriek veľkému vychudnutiu trpia pocitom, že sú tučné, typicky v oblasti brucha, stehien.  Aj pri vysokom stupni chudnutia , keď pacientka vyzerá ako kostra pokrytá kožou,  neprizná, že je chorá a naďalej odmieta potravu tak, že bez liečebného zásahu sa dostáva do ohrozenia života. Je to vtedy, keď sa hmotnosť zmenší o 25 % a viac. Tu sa začínajú prejavovať aj poruchy vnútorných orgánov, najmä srdcovo-cievneho systému, spomalí sa činnosť srdca, klesá krvný tlak, končatiny sú chladné, modrasté aj s možnými opuchmi na predkolení.

Pacientky sa snažia svoje ochorenie utajiť, nosia voľné šaty, odmietajú sa stravovať v spoločnosti, preto ho okolie  nemusí včas rozpoznať.  Zároveň majú zvýšený záujem o jedlo, recepty a rady pripravujú jedlo pre celú rodinu, ale samy ho nejedia.  Ovládajú kalorické hodnoty potravín.  Sú pedantné v každej svojej činnosti. V rozpore s veľkou chudosťou bývajú stále aktívne a výkonné.  Excesívne cvičia a trénujú. Nadmerný a dôsledne presadzovaný pohyb ich ovládne rovnako ako diéty.

Rekreačný šport a pohybová aktivita sa všeobecne spája s uvoľnením endogénnych opioidov,  ktoré spôsobujú zlepšenie nálady a subjektívnych pocitov, preto je žiaduca pri adekvátnom kalorickom príjme a adekvátnej hmotnosti jedinca. Ak sa však niekoľkohodinové cvičenie denne spája s minimálnym kalorický príjmom, napriek tomu, že sa pacienti spočiatku  cítia „skvele“, pohybová aktivita má v tomto prípade charakter závislosti. Euforizujúci efekt z cvičenia postupne klesá, ako sa vyčerpávajú fyzické rezervy a progreduje katabolizmus.

Dievčatá s mentálnou anorexiou sú predchorobne hodnotené ako výrazne prispôsobivé, cieľavedomé, úspešné v oblasti školskej, pracovnej, záujmovej, perfekcionalistické a zodpovedné. Ich  hodnotová orientácia je zameraná na osobnú individualitu, úspech, výkon, prestíž a sebaovládanie. Pred začiatkom ochorenia vykazujú vyššiu telesnú aktivitu v nevýkonnom kontexte, ako osoby z kontrolnej skupiny.  Rodiny a najmä ich matky  sú nadmerne ochraňujúce, rigidné, bez dostatočnej schopnosti vyjadrovať priamo emócie a konflikty.

Kým pri mentálnej anorexii ide o odmietanie potravy so zvýšenou telesnou aktivitou, ev. požívanie preháňadiel, vracanie, hlavným príznakom BULÍMIE sú epizódy až záchvatového nadmerného jedenia („žravosti“) s chýbajúcim pocitom nasýtenia, s kompenzačnými mechanizmami ako je vracanie, požitie močopudných látok, preháňadiel, ev. cvičenie. Epizódy sa majú vyskytovať priemerne najmenej dvakrát týždenne počas 3 mesiacov, aby sa dalo hovoriť o bulímii. Podobne ako pri anorexii ide o nesprávne hodnotenie vlastnej postavy a hmotnosti, strach z obezity. Ide o snahu dosiahnuť štíhlosť, ale nie za cenu hladovania, ale zbavovaním sa použitého jedla.

Hmotnosť pacientok s bulímiou kolíše v rozmedzí 10-15 %. Väčšina dievčat má normálnu hmotnosť, spravidla nikdy neschudnú toľko, ako anorektičky. Celkový vzhľad môže byť veľmi atraktívny. Aj napriek tomu, že vnútorne trpia, dokážu dlho skrývať svoje ochorenie pred okolitým svetom. Pritom ich zaťažujú depresívne stavy, unavenosť a rozháranosť v celkovom správaní (sklon k fajčeniu, pitiu alkoholických nápojov, narkománia).

Hlavný príznak ochorenia – záchvat žravosti treba odlíšiť od jednoduchého sa prejedania. Napr. ak niekto pred televíznou obrazovkou konzumuje väčšie množstvo jedla, nejde u neho o bulímiu, ale o jednoduché prejedanie sa, ktoré môže mať za následok tučnotu.  Pri bulímii je konzumácia jedla jednorázová záležitosť, pri ktorej pacient do seba nahádže rôzne druhy potravín – všetko, čo mu príde pod ruku. Po takomto excesívnom príjme potravy nastupujú výčitky svedomia s následnými kompenzačnými mechanizmami, ktorými sa pacientky zbavujú potravy.

Vyvolávané opakované vracanie zanecháva zhrubnuté stvrdnuté stopy – jazvy –  na stredných článkoch 2. a 3. prsta. Vracaním  sa dostáva kyslý obsah žalúdka do pažeráka, kde poškodzuje jeho stenu a zvierač. Tým sa postupne vracanie stáva automatické. Poškodzuje zubnú sklovinu a spôsobuje nepríjemný zápach z úst.

Ďalším kompenzačným mechanizmom je v dnešnej dobe  veľmi propagované cvičenie, ktoré je nadmerné.  Adekvátna športová aktivita so zachovaným adekvátnym kalorickým príjmom, ktoré zabezpečia normálnu hmotnosť sú žiaduce. Veľa bulimičiek skutočne udáva, že sa cítia oveľa lepšie, keď pravidelne cvičia. Ak sa však cvičenie preháňa, lebo sa ním kompenzujú dôsledky prejedania, je to nezdravé a len sa ním posilňuje neprimeraná pozornosť venovaná potravinám, jedlu, telesnej hmotnosti a postave.

Veľa žien cvičí predovšetkým preto, aby dosiahli žiaducu hmotnosť. Vtedy by si mali viesť záznamy o tom, koľko času trávia cvičením. Záznamy si môžu vyhodnotiť a stanoviť si program primeraného cvičenia. Nie vždy je ľahké prispôsobiť adekvátny kalorický príjem energetickému výdaju. Niekedy vyžaduje stanovenie takého programu odborníka. Cieľom takého programu je

nastoliť fyziologický režim. Pri nízkej hmotnosti treba zredukovať fyzickú záťaž na minimum,   umožniť zotavenie organizmu a  dosiahnuť stav, keď budete cvičiť pre radosť a  preto,  že je to dobré pre vaše telo a nie pre pocit, že ste stále tučná a potrebujete „zhodiť“ aj tak nízku hmotnosť.

Prvým krokom k prekonaniu nevhodných, anorektických pohybových návykov, ktoré vedú k poklesu normálnej hmotnosti, je prestať spájať energetický príjem s energetickým výdajom. To znamená prestať si dávkovať jedlo  podľa toho, ako ste mali, ev. nemali možnosť cvičiť. Ak máte chuť na koláč, alebo ak ste si ho pridali k desiatej, nesmie byť spojené s ďalším predsavzatím pohybu. Druhým krokom je prestať sa ukľudňovať (znižovať tenziu) cvičením, ev. iným nadmerným pohybom to znamená:

• Nechodiť do posilovní.  Vyhýbajte sa činkám a cvičiacim strojom, ktoré počítajú výdatné kalórie a prejdené kroky

• Pri plávaní môže byť bazén nebezpečný – pretože pri vychudnutí a nedostatočnom  kalorickom príjme počas tréningu hrozí nebezpečenstvo poklesu cukru krvi, alebo porucha činnosti srdca s následným bezvedomím.

• Ak máte nutkavé pohyby chodiť po byte, ukľudnite sa, sadnite si a relaxujete 20 min.

• Opatrné robenie rekreačných aktivít je možné. Nevhodný je výkonnostný alebo príliš namáhavý šport až do dosiahnutia 90% cieľovej váhy.

• Ak je hmotnosť veľmi nízka (pod 80% ideálnej hmotnosti), je aktívne športovanie alebo namáhavé cvičenie absolútne zakázané.

I keď je rada, ako sa dostať z anorexie je jednoduchá  – „ jednoducho jesť a menej sa hýbať“, –  jej realizácia je v skutočnosti veľmi ťažká. Nie je to ako dostať sa z chrípky.  Pacienti  sú často zdesení a cítia sa zle, majú strach, sú zúfalí, frustrovaní a majú pocit, že sú v začarovanom kruhu. Napriek tomu u nich pretrváva nekritičnosť k svojmu ochoreniu. Podobne ako alkoholici, ochorenie popierajú, odmietajú odbornú pomoc, je to beh na dlhé trate.

Výkonovo orientovaná kultúra, resp. snaha o dosiahnutie „ideálu krásy“ však tlačí do kariérnej sebarealizácie a do vynakladania energie na udržiavanie ideálneho vzhľadu. Tým sa uzatvára bludný kruh nedostatku pozornosti, času a emočnej kapacity aj pre vlastné deti, ktoré následne vyrastajú s pocitom, že láska sa získava dobrým výkonom a prejavuje sa materiálnou odmenou. Takéto deti majú väčší predpoklad, že  budú ešte viac ako predošlá generácia riešiť emočné problémy prejedaním a následnú nadváhu radikálnymi metódami (reštrikciou alebo nadmerným cvičením), pretože sebavedomie bude ešte viac závislé na vonkajších faktoroch. Ako dospelí jedinci budú viac ovplyvniteľní komerčnými tlakmi k rozmanitej „konzumácii“ produktov, pod  prísľubom, že ten či onen produkt prinesie pocit vnútornej hodnoty a pokoja. Tento pocit však v skutočnosti bytostne chýba a nie je ničím materiálnym nahraditeľný, dá sa len postupne dobudovať vnútornou prácou a autentickými vzťahmi.

Ak sa cítite vyčerpaní, zaistite si pomoc. Ak je ochorenie včas diagnostikované (strata hmotnosti nie je viac ako 15% oproti ideálnej hmotnosti pacientky, nie sú závažné klinické prejavy, pacientky sú motivované pre zmenu správania a majú podporu u priateľov a príbuzných), liečba môže byť ambulantná. Avšak pri plne rozvinutom ochorení ambulantná liečba nemá skoro žiadnu nádej na úspech. Indikovaná je hospitalizácia, pri ktorej je pacientka vzdialená od prostredia, v ktorom ochorenie vzniklo.

V živote je normálne vždy určité rozmedzie.  Nechcite bojovať proti prirodzenosti svojho tela. Gény, ktoré ste zdedili a ktoré programujú vaše telo, nemôžete zmeniť. Každý človek je iný a na jeho rozmedzie ideálnej  váhy má okrem výšky vplyv aj telesná konštrukcia a telesné proporcie, ako aj   proporcie členov vašej rodiny. S chudnutím je to podobné, ako s výhrou na hracom automate. I keď nakoniec každý prehrá, je ťažké zabudnúť na opojnú chuť krátkodobej výhry – v tomto prípade chudnutie. Rovnakú skúsenosť majú státisíce ľudí, ktorí sa pokúsili o diétu. Päť kíl dolu – šesť hore, pocit víťazstva a depresie, atď. Ako drevený kotúč na povrázku. Možno ho poznáte. No a ak ste naozaj obézni, chudnúť začnite zmenou životného štýlu, zmenou stravy, ako aj stravovacích návykov, nie hladovaním. No a nakoniec aj primeranou športovou aktivitou, ktorá prináša radosť, eufóriu  a zlepšenie nálady.