Bolesti hlavy a svalov krku z chrbtice – Cervikokraniálny syndróm

Bolesti hlavy vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice či tzv. cervikokraniálneho prechodu (medzi krčnou chrbticou a lebkou) sú vyvolané dráždením lebečných  nervov.

Dráždenie spôsobujú jednak stuhnuté svaly okolo krčnej chrbtice, ďalej nefyziologická poloha či náklon chrbtice v oblasti jej prechodu do lebky a tiež opuch mäkkých tkanív napr. ako reakcia na zaťažovanie (často nesprávnym spôsobom) hornej časti tela.

Vtedy vzniká spazmus  svalov v oblasti šije, ktorý sa môže prejaviť zúžením artérií zásobujúcich hlavu. Môže tiež dôjsť k dráždeniu nervových zakončení v poškodenom tkanive, ktoré vysielajú bolestivé signály do mozgu.

Ako vzniká?

Na vznik týchto ťažkostí má najčastejšie vplyv dlhodobé nefyziologické zaťaženie krčnej chrbtice, nedostatok telesnej aktivity, no na druhej strane i nadmerné cvičenie (často u kulturistov alebo u laických, ale veľmi usilovných športovcov, ktorý zabúdajú na rozcvičenie).

Rizikovým faktorom je dlhodobá strnulá poloha krčnej chrbtice (kancelárska práca najmä v kombinácii s klimatizáciou alebo prievanom).

Navyše určitá časť populácie je viac náchylná na tieto bolesti práve kvôli celoživotným funkčným poruchám v oblasti prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou.

Rizikovým faktorom môže byť úraz v minulosti v oblasti krčnej chrbtice.

Príznaky
Ak častejšie trpíte bolesťami hlavy, vyhľadajte lekára, aby sa vylúčili prípadné iné príčiny, ale vaše problémy môžu byť podmienené poruchami v oblasti krčnej chrbtice v tom prípade, ak sa u vás vyskytuje jeden z týchto príznakov:

• bolesť postihuje najčastejšie oblasť záhlavia
• zosilňuje sa pohybom hlavy a krčnej chrbtice
• môže sa prejaviť aj funkčná porucha  – tzv. cervikovestibulárnym syndrómom – kedy je porucha dynamiky krčnej chrbtice sprevádzaná i závraťou, nevoľnosťou a prípadne i zvracaním
• bolesti v hornej časti chrbtice
• príznaky kompresie nervových koreňov ako zhoršená citlivosť či mravčenie rúk a bolesti či pocity slabosti v horných končatinách.

Môžete si tiež skúsiť prehmatať trapézové svaly. Ak sa vám podarí nahmatať citlivé svaly, ktorých stláčanie vyvoláva typickú bolesť hornej časti krku, vykonávajte strečingové cvičenia.

Liečba

V akútnom štádiu spočíva vo fyzickom šetrení  – teda nesedieť 12 hodín v práci! Je potrebný kľudový režim v suchu a teple, krátkodobé podávanie analgetík, nesteroidných antireumatík  a liekov na uvoľnenie svalstva.

Pri dlhodobejších ťažkostiach ťažisko liečby spočíva najmä v správnej rehabilitácii, keďže uvoľnením obmedzenej dynamiky krčnej chrbtice, masážou bolestivých spúšťacích bodov  a výukou správneho domáceho cvičenia je možné cervikokraniálny syndróm veľmi úspešne (a na dlhú dobu) odstrániť. A pri vážnejších prípadoch aspoň obmedziť jeho prejavy na minimum.

Prevencia cervikokraniálneho syndrómu

Bolesti nie sú nevyhnutné. Aby sa znížilo riziko ich výskytu, zmiernila ich intenzita a prípadne ich úplne odstránili, treba sa pravidelne venovať  rehabilitačným cvičeniam. Pred každou aktivitou je potrebné sa rozohriať a rozcvičiť.

Je potrebné:

• Dodržiavať  správnu techniku  cvikov .
• Dbať na vyváženosť tréningu a pridávať do tréningu kompenzačné a strečingové cvičenia
• Správne držanie tela – pri nesprávnej polohe sa posúvajú plecia dopredu a vyvoláva sa  zvýšené napínanie trapézových a kosoštvorcových svalov.  Preto je potrebné držať  hrudník vypnutý a ťahať  lopatky dozadu. Treba sa pokúšať  udržiavať hlavu a chrbát pritlačené k operadlu alebo prinajmenšom vo vzpriamenej polohe.
• Strečing – strečingové cvičenia sú  najmä po silovom tréningu veľmi dôležité.

• Šijová oblasť – V sede alebo v stoji sa pri udržiavaní vystretého chrbta snažte dotknúť uchom pleca. Cvik môžete vykonávať aj v ľahu na chrbte s podloženou hlavou.
• Hrudník – Postavte sa do dverí a oprite jednu ruku oproti zárubni. Aby ste dosiahli najvyššiu účinnosť, vaša ruka by mala byť ohnutá v lakti do 90^o uhla a nakloňte sa dopredu.
• Široké svaly chrbta – Postavte sa do vzpriamenej polohy a horné končatiny vystrite smerom nahor. Z takejto polohy sa nakláňajte striedavo do oboch strán.
• Horné časti trapézových svalov – Sadnite si na stoličku alebo lavičku, dajte ruky medzi nohy a pokúste sa dotknúť podlahy. Potom sa snažte čo najviac vystrieť chrbát. Pre čo najvyššiu účinnosť sa odporúča stiahnuť lopatky čo najviac dozadu a k sebe.
• Zlepšenie držania tela – Postavte sa chrbtom k stene s hlavou, plecami a sedacími svalmi pritlačenými k opore. Udržiavajte horné končatiny vo vystretej polohe a dvíhajte ich čo najviac nad hlavu, najskôr dopredu, potom do strán. Takáto poloha pôsobí na vystierače trupu, stredné partie trapézových a kosoštvorcových svalov a sťahuje lopatku dozadu k sebe. Tento cvik pomáha precvičiť svaly, ktoré sa typicky ignorujú.