Ohliadnutie za zimou a hurá na bicykle – časť 1.

Rady pre cyklistov od Lenky Ilavskej – Litvinovej

Pre niektorých je to každodenná činnosť, ako sa napr. presunúť do práce alebo do obchodu, či ku známemu, pre iných hobby, ako vďaka bicyklu spoznať prírodu, vzdialené kraje či zvládnuť cestu okolo sveta. Pre tých ambicióznejších však ponúka športové disciplíny, na ktorých sa môžu porovnávať s inými, čo – to dozvedieť o taktike, tréningu, zažiť pocit víťazstva, na chvíľu sa stať Saganom či Velitsom a pomaly posúvať svoje hranice (a niečo vyhrať nielen na tombole).

Cyklistika je silovo – vytrvalostný šport, ktorý:

• zlepšuje činnosť srdcovo – cievneho a dýchacieho systému
• spevňuje svalstvo
• zlepšuje metabolizmus tukov – redukuje nadváhu, resp. upravuje telesnú hmotnosť
• nahrádza iné aktivity, ktorým sa zo zdravotných dôvodov nemôžeme venovať(beh)
• šetrí kĺby – prostriedok rehabilitácie po chorobách kĺbov
• dovolí regulovať záťaž
• vhodný pre rôzne vekové kategórie
• odstraňuje psychický stres, napätie
• zabáva a sprístupňuje nové a neznáme miesta
• vytvára nové priateľstvá

Cyklistika a jej história

Každopádne začiatky bicykla a praktizovania cyklistiky ako športu treba hľadať v dávnej histórii. Historické pramene prichádzajú s prvým významným dátumom – rok 1792, kedy Francúz Médé de Sivrac zostrojil tzv. „celerifere“ – „rýchlobežku“ z dreva a v tvare detského hojdacieho koňa, ktorý mal za sebou umiestnené dve kolesá. Človek sa pohýnal vpred tak, že sa striedavo odrážal chodidlami o zem. Nepripomína vám to dnešné detské odrážadlo? A neslúži náhodou našim ratolestiam na rozvoj rovnováhy, ktorú akoby našli neskôr na bicykli? Ale predsa len sú naše deti o krok vpred. Vedia zmeniť smer jazdy.

Tento vynález, ktorý zdedili naši najmenší cyklisti, si dal patentovať v roku 1817 Nemec Karl Fridrich von Drais. Zdokonalil „rýchlobežku“ tak, že predné koleso malo ručne ovládateľný mechanizmus riadenia, čo mu umožňovalo meniť smer jazdy.

A keďže technický pokrok sa nezastavil ani pri bicykloch, tak sa mu postupne pripevnili kľuky a pedále na predné koleso a konečne sa človek nedostával pri pohybe vpred do priameho dotyku so zemou. Roky plynuli a s nimi aj ďalšie a ďalšie nápady, ako jazdu na bicykli zefektívniť tak, aby bola pohodlná a zároveň rýchla. Bicykel sa dostal do dnešnej podoby. Avšak pri športovom súťažení nie je jediným faktorom ovplyvňujúcim výkon.

Súťaženie, porovnávanie, zábavu a túžbu víťaziť si mohli prvýkrát cyklisti vyskúšať v tridsiatych rokoch 19. storočia. Prvé oficiálne preteky boli dlhé 123km a viedli z Paríža do Rouenu. Cyklistické preteky majú aj svoju olympijskú históriu. Zrod novodobých OH v roku 1896 v Grécku priniesol okrem iných aj prvého víťaza v tomto športe.

Ohliadnutie za zimou a hurá na bicykle

Slnko a teplo. Na to čaká každý z nás. O to viac tí, ktorí sa už nevedia dočkať, kedy môžu vysadnúť na svoje vyčistené a lesknúce sa cyklistické tátoše a konečne začať krútiť pedálmi.

Všetko má však svoj čas. A tak sa poďme predsa len obzrieť za zimou, ktorá nielen výkonnostným, ale najmä rekreačným cyklistom dáva široké možnosti, ako rôznymi druhmi športu zlepšiť kondíciu natoľko, aby leto na bicykli nebolelo. Práve zima je ako stvorená na všestranné budovanie základnej vytrvalosti a všeobecnej sily, ktoré pri cyklistike najviac potrebujeme. Presne podľa porekadla „všetkého veľa škodí“ dá sa náruživým cyklistom vyčítať monotónnosť ich športu a nepriaznivý vplyv jednostrannej záťaže na ich telo. Berme teda zimné mesiace ako príležitosť zapracovať na svojej celkovej kondícii, posilniť nepoužívané partie a zlepšiť tým svoje pocity na bicykli.

Pre rekreačného alebo výkonnostného cyklistu zima nezačína 21. decembra, teda prvým zimným dňom, ale dňom, kedy teplota vzduchu klesne pod takú hodnotu, keď si jednoducho povie, že v takom chlade krútiť nebude. Posledné jesenné slnečné dni „babieho leta“ sa môžu využiť na predĺženie si cyklistickej sezóny. Niekedy však už október nedovolí uskutočniť žiadne výjazdy. Ale čo potom? Pre niekoho sú nasledujúce štyri mesiace (november – február) veľkým strašiakom, ako si udržať kondíciu, resp. svoj výkonnostný štandard. Ako zabrániť zvýšeniu hmotnosti, keď kilometre na bicykli nebudú pribúdať? Ako zvládnuť Vianoce a ich lákadlá na stole? Jednoducho. Využiť to, čo zima ponúka.

Každý má rád niečo iné. Na zlepšenie funkčného stavu organizmu, na rozvoj srdcovo – cievneho systému, na budovanie sily sme mohli v zime využívať chôdzu, beh v prírode, plávanie, posilňovanie vo fitness centrách, bežecké či zjazdové lyžovanie, zimnú turistiku na lyžiach, hokej, futbal na snehu alebo v telocvični, tí ambicióznejší rôzne cyklistické trenažéry, ale aj spinningové centrá, prosto, všetko to, na čo sme v lete nemali kvôli hodinám strávených na bicykli čas. Striedanie rôznych aktivít prinášalo pestrosť nielen do tréningov, ale najmä do života. Ak sme boli „prejedení“ napríklad posilňovaním vo fitness centre,
pokojne sme mohli siahnuť po bežkách atď. Všeobecne povedané pre cyklistu zaťaženého stereotypom na bicykli je v zime výhodná akákoľvek iná aktivita, ktorá do funkcie zapojí i inak nepoužívané a zanedbané svalové skupiny. Je vhodné si v tomto období vybrať športy, ktoré zaťažujú u cyklistu v sezóne nepoužívané časti tela. Pokiaľ svojmu telu doprajeme v zimnom období aj iný pohyb ako tréning na bicykli, urobíme pre svoje zdravie a telo priam medvediu službu.

V tomto období sa život bez bicykla odštartuje už akýmsi zaslúženým odpočinkom, keď by sme mali nechať telo úplne oddýchnuť po celoročnej záťaži. Každý si môže zvoliť, aké dlhé bude. Jeden, dva alebo tri týždne? Mesiac? Menej alebo viac? Ak sa niekto obáva, že počas tohto povinného odpočinku stratí svoju výkonnosť, tak nech ho zbytočne nepredlžuje viac ako o mesiac. Srdce a chuť sa opäť hýbať nám samé rozkážu, kedy začať.

Ak si myslíme, že bez pohybu nemôžeme stráviť ani jeden deň, tak sa to jednoducho skúsme naučiť. Organizmus nám bude vďačný. Zájsť si na masáž, do sauny, pobehať úrady, urobiť program deťom, rodine, posedieť s priateľmi, doliečiť staré zranenia… . Jednoducho stihnúť to, čo sme predtým „vďaka“ bicyklovým výjazdom zanedbali. Ak sa predsa len nevieme stotožniť s oddychom takéhoto charakteru, skúsme aspoň znížiť počet dní v týždni a v rámci nich dĺžku našej pohybovej aktivity na polovicu.

Nečinnosť svalom, pľúcam, srdcu a cievam neprospieva. A tak je dobré využiť ďalšie obdobie na pravidelnejšiu pohybovú aktivitu, ba až systematickejší tréning. V našich klimatických podmienkach je to obdobie pre niektorých od novembra do apríla, pre iných od decembra do apríla. Výkonnostní cyklisti ho ešte môžu rozdeliť na dve časti – november až január a február až apríl. V prvom aj vďaka ponuke rôznych športov a všestrannosti môžu postupne rozvíjať základnú vytrvalosť a všeobecnú silu, v druhom už budú prevládať intenzívnejšie tréningy aj na cyklistických trenažéroch, najazďovanie kilometrov na ceste a prvé preteky.

Je marec. Niektoré dni svojimi teplotami a slnečnými lúčmi lákajú nedočkavcov na „zbieranie“ prvých kilometrov. Niekto jazdí radšej sám a stráži si vlastné tempo. Pre iného je lepšie točiť pedálmi v skupinke s ďalšími cyklistami. Každý však urobí dobre, ak sa nedá zlákať k veľkým rýchlostiam, pri ktorých už nedokáže rozprávať, ale si frekvenčným točením pedálov (90 – 100 ot/min) zachováva nízku intenzitu, t.j. intenzitu aeróbneho prahu. Ale o tom už nabudúce.

Autor: Lenka Litvinová-Ilavská

• O plugine
• Najnovšie príspevky

Lenka Ilavská – Litvinová

Najnovšie články od Lenka Ilavská – Litvinová (zobraziť všetky)

• Základy na bicykli máme-rady pre cyklistov ako ďalej – časť 3. - 20. mája 2014
• Jar a bicykel–dvaja nerozluční priatelia – časť 2. - 9. apríla 2014
• Ohliadnutie za zimou a hurá na bicykle – časť 1. - 4. apríla 2014