Plesne a huby – častá príčina jesenných alergií

V poslednej dobe stúpa množstvo ľudí, ktorí trpia alergickou nádchou v dôsledku plesní a húb. Niet sa čo čudovať  – éra pevne zatvorených okien, zvýšenej izolácie domácností, ale aj klimatické zmeny a znečistené prostredie k tomuto problému veľmi často vedú.  Alergia je nenápadný škodca, ktorý Vám dokáže znepríjemniť akýkoľvek outdoorový šport. Najprv sa len tak nenápadne prihlási raz za čas a postupom času svoje príznaky riadne pritvrdzuje.

Čo je alergia?

Alergia (ako sme už spomínali v predošlom článku)  je nežiaduca, prehnaná reakcia na látku, ktorá u väčšiny ľudí nevyvoláva nijaké ťažkosti. Každá látka zapríčiňujúca takúto reakciu sa nazýva alergén, pričom medzi najbežnejšie alergény patria peľ, roztoče, plesne a potraviny. Je to progresívne ochorenie a pokiaľ nie je včas a správne liečené, môže sa zhoršovať a komplikovať. Nepoznaná a neliečená alergia môže viesť k chronickým stavom s trvalými následkami.

Plesne a ľudský organizmus

V prípade húb a plesní je mechanizmus alergickej reakcie rovnaký. Pritom pre väčšinu z nás nepredstavujú zdravotné riziko a náš organizmus s nimi dokáže koexistovať. Je to pochopiteľné, veď týchto mikroskopických organizmov existuje viac ako 10 000 druhov a mnohé z nich máme doma bez ohľadu na to, ako usilovne upratujeme. Plesne a huby teda nájdeme skoro všade, v interiéri aj vonku (nezvládajú jedine mrazy a extrémne teplé a suché počasie). V prípade vhodných podmienok sa rozmnožujú mikroskopickými výtrusmi, ktoré umožňujú šírenie vzduchom aj dotykom.

Ktoré plesne vyvolávajú alergiu?

Plesňové alergie mávajú dosť individuálny priebeh. Človek môže byť alergický iba na jeden druh plesne, alebo reaguje na široké spektrum. Medzi najčastejšie plesne vyvolávajúce alergie patria: Alternaria, Cladosporium (Hormodendrum), Penicillium, Aspergillus, Helmin thosporium, Epicoccum, Fusarium, Rhizopus, Mucor a Aureobasidium (Pullularia).

Aké sú najčastejšie prejavy plesňovej alergie?

• Slzenie a pálenie očí (zápal spojiviek)
• Vodnatá nádcha, časté kýchanie a pocit upchaného nosa
• Priedušková astma  a problémy s dýchaním
• Ekzém a začervenania pokožky (hlava, líca, lakťové jamky a pod.)
• Systémové imunitné ochorenia
• Bolesť hlavy
• Spánkové ťažkosti
• Potravinové alergie na plesne

Plesne v domácnosti a vo vonkajšom prostredí

Ide o najčastejší spôsob členenia, ktorý sa opiera o fakt, že niektoré plesne sa v našich domácnostiach vyskytujú častejšie než iné. Napríklad huba Aspergillus, bežne kolonizujúca aj náš vankúš, na ktorom každý večer spíme, je vhodným príkladom. V skutočnosti však väčšina húb a plesní prežíva v interiéry, aj vonku. Záleží od podmienok.

Najčastejšie huby/plesne v našom okolí

Názov                         Výskyt v domácnosti                        Výskyt vonku             Choroby

Altenaria              múka, okenné rámy, ovocie, zelenina       často astma                        Aspergillus          bavlna, čalúnený nábytok, penový

                              matrac, tapeta, kúpeľňa, pivnica             alergická

                                                                                             broncho-

                                                                                             pulmonálna

                                                                                             aspergilóza

Cladosporium    zálievky, chladničky, skleníky                  často alergie

Doba výskytu plesní

Vrchol plesňovej sezóny v ovzduší je na vrchole leta (august) a začiatkom jesene – najmä vtedy, keď je počasie teplé a vlhké. Obdobie plesní siaha až do neskorej jesene a spôsobuje tak nielen sennú nádchu, ale aj sezónnu astmu. Sezóna plesní  trvá dlhšie než v prípade peľu, často až do prvých mrazov.

Diagnostika plesňovej alergie

Používajú sa štandardné alergologické postupy: vstupný pohovor, kožný test, prípadne krvný test. Kožné testy však nie sú spoľahlivé na 100 % a môžu preukázať falošnú negativitu.

Liečba plesňovej alergie

V prvom rade musíme nájsť príčinu danej alergie a odstrániť ju. Domácnosť musíme dokonale skontrolovať a viacnásobne prečistiť špeciálnymi hygienickými prípravkami.  Ďalej je liečba alergického syndrómu dýchacích ciest (ako sme už písali v predošlom článku) komplexná a zahŕňa tri zložky:

1. Eliminačné opatrenia
2. Alergénová  imunoterapia (AIT)
3. Lieková liečba – protialergické lieky, lieky na upokojenie (antihistaminiká), u astmatika liek na uvoľnenie priedušiek, protizápalové lieky (kortikosteroidy) či antileukotriény. V prípade alergie na plesne má imunoterapia iba limitované možnosti.

Prevencia plesňovej alergie a ako športovať s alergiou  

• znížte interiérovú vlhkosť a teplotu – udržte ju na úrovni okolo 45 % a 18 až21 °C. Ak používate odvlhčovače, musíte ich často vyprázdňovať a dezinfikovať. Pomáha aj klíma udržujúca nižšiu teplotu, ktorú huby nemajú radi.
• Často vetrajte kúpeľňu, kuchyňu a ďalšie potenciálne vlhkejšie priestory. Drezy, vane, sprchy, odpadkové koše a pod. čistite pravidelne špeciálnymi antiplesňovými prípravkami.
• Pravidelne meňte zeminu vašich izbových rastlín (pokrytie zeminy belavou vrstvou znamená pleseň).
• Kontrolujte kanalizáciu a vodovodné potrubie vo vašej domácnosti. Prípadný mikroúnik vody z prasknutého potrubia niekde v stene môže viesť k pomalému rozširovaniu plesne. Tá dokáže nenápadne rásť aj pod tapetami.
• Používajte vysávače s HEPA filtrom, pričom ho treba dostatočne často meniť.
• Odstráňte z domácnosti všetky koberce, osobitne tkaniny vo vlhkejších častiach domu/bytu.
• Zatvárajte okná na noc, špeciálne počas špičky plesňovej sezóny. Koncentrácia spórov plesní vo vzduchu je najvyššia práve v noci.
• Ak ste astmatik a máte alergiu na pleseň rodu Alternaria, v období jej častejšieho výskytu a po porade s lekárom je vhodné zvýšiť preventívne dávky inhalačných liekov.
• Vyhýbajte sa pobytu v poľnohospodárskej oblasti na sklonku leta a počas žatvy.
• Vyhýbajte sa kompostu na záhrade, hnijúcim kôpkam suchého lístia či skleníkom.
• Nerozhrabávajte ani pokosené seno, trávu či opadané lístie a plody.
• Kvalita ovzdušia je lepšia vo vyšších nadmorských výškach–ideálne je nad 1500m.
• Ak sa necítite dobre – ste unavený, máte plný nos, horšie sa Vám dýcha – treba tréning radšej odložiť – mohli by ste si pohoršiť.
• Dobré je preplachovať si nos sprejom z morskou vodou alebo vincentkou (dostať v lekárni).
• Nefajčiť – dráždivé elementy ako tabak ešte viac stupňujú silu alergických príznakov.
• Otužovanie a podpora imunity – na zlepšenie imunitnej odpovede, čo zabezpečuje lepšiu ochranu pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.

Záver

Čo teda robiť, keď je už diagnóza jasná? Treba si najmä uvedomiť to, že vlohy k alergii a astme sú celoživotné. Zo strany pacientov to chce ale spoluprácu a uvedomenie si, že ani subjektívne dobrý stav ešte nijako neznamená, že sám liečbu predčasne ukončí.  Dnes už máme také diagnostické  prístroje, že prakticky každému dokážeme liečbu ušiť presne na mieru. Tak bude Váš stav dlhodobo stabilizovaný a postupne sa buď celkom zaobídete bez liekov, alebo ich budete užívať minimálne, či v dlhších časových intervaloch.

• O plugine
• Najnovšie príspevky

MUDr. Bergendiová Katarína, PhD.

Držiteľka certifikátov z kurzu prietokovej cytometrie a funkčnej diagnostiky a tiež medzinárodného certifikátu z nového odvetvia športovej imunológie, ako jediná na Slovensku.
V roku 2002 som obhájila na LFUK dizertačnú doktorandskú prácu „Šport a imunitný systém“.

Najnovšie články od MUDr. Bergendiová Katarína, PhD. (zobraziť všetky)

• Časté infekcie horných dýchacích ciest, ich prevencia a tréning u športovcov. - 24. marca 2016
• Pozor tento rok vypukla agresívna peľová sezóna - 28. februára 2016
• Chcete schudnúť „do plaviek“ nárazovou diétou? Ohrozujete tak svoju imunitu - 24. augusta 2015