Vitamín D v zime vymrzne ! Treba jesť ryby, slniť sa alebo brať výživové doplnky?

Je zima, často zamračené, v jedálničku nemáme denne morské ryby – v tom prípade nám hrozí, že pravdepodobne máme málo vitamínu D. Po celom modernom svete sa šíri epidémia nedostatku vitamínu D.  Mnohé štúdie zistili, že 59% populácie má nedostatok vitamínu D, pričom 25% z toho má extrémne nízku úroveň vitamínu D. Tieto veľmi nízke hodnoty sú späté s celým spektrom ochorení včetne rakoviny, osteoporózy , cukrovky a taktiež s kardiovaskulárnymi a autoimunitnými ochoreniami.

Vitamín D rozoznávame v dvoch formách:

• vitamín D2, ktorý je odvodený z rastlín a v ľudskom tele sa netvorí
• vitamín D3, ktorý sa vyskytuje práve v rybacom tuku, žĺtku, v rybách, mlieku. Vzniká tiež v koži pôsobením UV žiarenia na kožu.

Aká je vlastne funkcia vitamínu D

Jeho pôsobenie v ľudskom tele je veľmi komplexné, ovplyvňuje hlavne metabolizmus vápnika a fosforu, podporuje vstrebávanie vápnika z čreva a spolu s hormónom prištítnych teliesok (parathormón) aj rezorpciu z kostí. Práve pre tieto vlastnosti sa vitamín D nazýva aj antirachitický (rhachitis = krivica). Okrem známych účinkov na hustotu kostí a zdravie chrupu má aj ďalšie pozitívne účinky. Posilňuje imunitný systém  a aktivuje hlavne vrodenú imunitu a NK bunky – teda „prirodzené zabíjače“. Tiež aspoň čiastočne zabraňuje deleniu rakovinných buniek, predovšetkým v prípade prostaty, hrubého čreva, rakoviny kože a prsníka a vyvoláva niekedy dokonca až ich smrť.  Pôsobí teda antikarcinogénne. Je účinný pri liečbe niektorých ochorení kože /psoriáza/, stimuluje rast a rozvoj buniek pokožky. Dopĺňanie vitaminu D počas tehotenstva zabezpečuje správny vývoj kostry plodu a predchádza nízkej pôrodnej váhe. V období dojčenia zvyšuje tvorbu mlieka. Adekvátny príjem vitamínu D v detstve a puberte sa tiež podieľa na správnom vývoji organizmu. Vitamín D má aj dokazateľné pozitívne účinky na centrálny nervový systém. Jeho nedostatok spôsobuje únavu a depresívne ladenie. Uvažuje sa aj jeho význame pri vzniku roztrúsenej mozgomiešnej sklerózy – teda sclerosis multiplex, neutralizácii toxických účinkov olova a ďalších ťažkých kovoch. Posledné štúdie naznačujú, že vitamín D môže zlepšiť glukózovú toleranciu nielen u diabetikov a znížiť riziko cukrovky 1.typu.

Čo sa stane ?

Vitamín D má vo svojej moci takmer celé vaše telo. Jeho nedostatok spôsobuje únavu a depresiu či syndróm nepokojných nôh. Oceníte ho aj ako prevenciu pred osteoporózou. Pomôže vám zvýšiť imunitu. Podporuje vstrebávanie vápnika v tele a udržuje jeho rovnováhu v pomere k fosforu, to všetko pre zdravie a pevnosť vašich kostí a zubov. Obmedzuje zároveň zhubné množenie buniek v prípadoch rakoviny prostaty, kože, hrubého čreva a prsníka. Znižuje aj riziko vysokého krvného tlaku. Jeho nedostatok tiež znamená pokles tvorby inzulínu a riziko poruchy glukózovej tolerancie a cukrovky prvého typu.

Kedy vzniká problém ?

Nedostatkom vitamínu D sú najviac ohrozené malé deti, deti rýchlo rastúce, nedonosené,  ľudia nad 50 rokov a v rekonvalescencii.

• Rachitída vzniká najčastejšie počas prvých dvoch rokov života a to po pomerne dlhodobom nedostatku vitamínu D. Obyčajne teda zachytíme deficitný stav v jeho skorších a nerozvinutých štádiách. Pri nedostatku vitamínu D v rastúcom organizme vzniká v prvých mesiacoch života krivica, ktorá sa môže prejavovať aj  motorickým oneskorením ochabnutým svalstvom a objavuje sa nechutenstvo. Zaujímavým je fakt, že materské mlieko nezaisťuje dostatok vitamínu D, a preto ho musíme dodávať v kvapkách.
• Nedostatkom vitamínu D trpia viac ľudia s tmavšou kožou, tmavšie fototypy a ľudia vyhýbajúci sa pobytu na slnku.
• Nedostatok vitamínu D má aj 60 percent ľudí s cukrovkou II. typu !
• Štúdie ukázali veľmi nízke hladiny vitamínu D u detí, adolescentov, starších ľudí a žien.
• Takmer polovica žien má nedostatok vitamínu počas obdobia ťarchavosti.
• Nedostatočná hladina vitamínu D (menej ako 25ng/ml aktívnej 25-OH formy) je vysoko pravdepodobná u ľudí trpiacich súčasne dvoma a viacerými z nasledovných ochorení: osteoporóza, ochorenie srdca, vysoký tlak, autoimunitné ochorenie, depresia, chronický únavový syndróm, chronická bolesť a niektoré druhy rakoviny. Pri uvedených ochoreniach a najmä pri kombinácii viacerých je opodstatnené zisťovanie hladín vitamínu D a prípadné podávanie doplnkov vitamínu D.

Ako problému predísť ?

Metabolizmus vitamínu D, jeho putovanie z kože alebo čriev do pečene a obličiek, naviazanie na proteíny, cesta až k jednotlivým bunkám, sú veľmi zložité procesy, ale z praktického hľadiska stačí vedieť málo.

1.  Môžete ho dostať do tela stravou. Najlepším zdrojom vitamínu D je najmä rybí olej a tučnejšie ryby – losos, haring, kapor, zubáč. Okrem toho aj vaječné žĺtky, huby, droždie, kakao, kokos či mlieko a mliečne produkty. Z rastlín ho obsahuje lucerna siata a avokádo.

Déčkom sú umelo obohatené aj niektoré potraviny, napríklad cereálie, rastlinné tuky a mliečne výrobky. Denne by ste mali prijať asi 5 až 10 mikrogramov tohto vitamínu, čo zodpovedá minimálne 200 g ryby alebo trom vajíčkam, v zime však treba zvýšiť príjem tohto vitamínu až trojnásobne.

2. Najdôležitejšie formy tohto vitamínu sú D3, ktorý vzniká v koži účinkom slnečného UV žiarenia.  V našom strednom zemepisnom pásme  potrebujete na získanie adekvátnej dennej dávky v letných mesiacoch asi 20 minút pobytu na slnku, pričom slnko musí byť aspoň 45˚ nad horizontom. Najlepšie medzi 11. a 14. hodinou asi 3x týždenne.Od novembra do februára však v našom miernom pásme nie je dostatok takého slnečného žiarenia, ktoré by poskytlo potrebné množstvo tohto vitamínu. V polárnych oblastiach je tvorba D3 vitamínu pokožkou nulová.   Nutná dĺžka pobytu na slnku závisí tiež od množstva farbiva, ktorý máte v koži : „tmavší“ ľudia tvoria vitamín D v pokožke pomalšie, preto by mali byť dlhšie na slnku ako „bledí“. Dlhší pobyt je nutný, ak máte na sebe natretý opaľovací krém s vysokým faktorom.

3. Môžete ho užívať vo forme výživového doplnku s vitamínom D.  Za deň je potrebná dávka od 200 UI do 4000 UI/deň /medzinárodné jednotky/, to je 5 – 100 ug. O toxickej dávke sa uvažuje až okolo 40 000 UI / deň. Opatrne treba pri prípravkoch D vitamínu u pacientov s digitalisom/Digoxin/ , pri zvýšenej funkcii prištítnych teliesok, sarkoidóze, tbc a lymfóme – môže ľahšie vzniknúť obraz predávkovania.  Prevencia krivice sa začína už prvou návštevou v detskej poradni, kedy dieťa už od ukončeného druhého týždňa života užíva vitamín D vo forme kvapiek.

Poznámky: 

• Viac vitamínu D treba, ak ste obézni – vtedy sa ukladá sa do veľkých zásob tuku  a nemáte ho dosť k dispozícii pre potreby buniek.
• Vyššiu dávku potrebujú starší ľudia a mamičky dojčiace svoje deti.
• Pri pobyte v trópoch vitamín D netreba doplňovať (suplementovať). Ak ste tam dlhšie a vytvoríte viac, ako telo potrebuje, automaticky sa začne regulácia. Otráviť sa môžete iba výživovými doplnkami, nie slnkom. Dostatočná zásoba vitamínu D Vám po návrate zo slnkom prežiarených pláží vydrží asi 3 týždne.
• Jeho nedostatok spôsobuje aj zlá skladba stravy, kedy prijímate iba málo živín a vyhýbate sa tukom.

Ale nebezpečný je aj nadbytok vitamínu D, ktorý môže byť spôsobený vysokým príjmom rybích olejov, pečene rýb alebo prípravkov v tabletkách, a vedie k vápenateniu mäkkých tkanív (steny krvných ciev, srdcové tkanivo, pľúca, obličky). Pri opaľovaní tvorba nadmerného množstva vitamínu D nehrozí.

Záverom

Vitamín D  zabezpečuje normálny vývoj a metabolizmus kostí a chrupiek vrátane celého metabolizmu kalcia , správne delenie buniek a ich diferenciáciu, imunitné procesy, sekréciu inzulínu, reguláciu krvného tlaku, a iné. Úzko súvisí s metabolizmom kalcia a fosforu, zinku, železa, vitamínu A.

V zime by mali zdraví ľudia nad 50 rokov  a všetci potencionálne ohrození užívať vitamín D ako výživový doplnok, hlavne ak necestujú zemepisne južnejšie na dovolenku. V lete sa treba rozumne slniť a po celý rok jesť čo najviac morských rýb, ak nemáte problémy pri ich  trávení, prípadne s alergiou.

• O plugine
• Najnovšie príspevky

MUDr. Bergendiová Katarína, PhD.

Držiteľka certifikátov z kurzu prietokovej cytometrie a funkčnej diagnostiky a tiež medzinárodného certifikátu z nového odvetvia športovej imunológie, ako jediná na Slovensku.
V roku 2002 som obhájila na LFUK dizertačnú doktorandskú prácu „Šport a imunitný systém“.

Najnovšie články od MUDr. Bergendiová Katarína, PhD. (zobraziť všetky)

• Časté infekcie horných dýchacích ciest, ich prevencia a tréning u športovcov. - 24. marca 2016
• Pozor tento rok vypukla agresívna peľová sezóna - 28. februára 2016
• Chcete schudnúť „do plaviek“ nárazovou diétou? Ohrozujete tak svoju imunitu - 24. augusta 2015